Nepoškvrnená zem

Autor: Gabriel Kuba | 9.12.2019 o 12:12 | (upravené 11.12.2019 o 14:04) Karma článku: 1,16 | Prečítané:  352x

Ako absurdný zákon inej krajiny by pri štipke abstrakcie vedel tak dobre poslúžiť nám tu na Slovensku.

Náhodou som dnes na webe zahliadol informáciu, že v americkom meste Devon v štáte Connecticut je zákonom zakázané po zotmení kráčať pospiatky. Úprimne som sa nad tým uchechtol, a potom mi napadlo, ako by bolo dobre, keby to bolo zakázané aj u nás. A nielen po zotmení.

Samozrejme, že nemám na mysli doslovný zákaz urobiť pár krokov vzad, kým človek máva priateľom, či volá na psa (aj keď na križovatkách a v meste vôbec by som tiež odporúčal byť opatrnejší...). V mojej mysli sa ten smiešny zákaz vzniesol od ulíc a riek kamsi oveľa vyššie, ponad parky a široké schodištia do tieňov radníc a magistrátov, popod vysoké stropy primátorov, prezidentov a všemožných predsedov, až do majestátnych priestorov Národnej rady, v ktorých keď ste naozaj potichu (ako praví legenda), môžete začuť až hlboký hukot Tatier, či šum Žitného ostrova. Podľa obdobia.

A predsa – toľko blbosti na jednej kope nenájdete inde v krajine. Niežeby sme tam nemali aj ľudí múdrych a dobre mieniacich, to nie, ale ako vravel Einstein – aj keď si pri vesmíre nemôžme byť celkom istí, ľudská hlúposť je nekonečná.

Ale ktovie, možno toľkokrát nejde ani tak o skutočnú hlúposť, ako o odlišné poradie hodnôt a priorít. Ako následok vyrastania pod vplyvom pokrivených, ponížených, lačných ľudí, generácia po generácii, až po záblesk vrcholnej arogancie, váľajúcej sa ututlávaniach a popieraniach ako diviak v bahne, teatrálne sa rozhorčujúcej nad tou nevýslovnou drzosťou druhých neprestajne klásť znova a znova tie najnepríjemnejšie otázky po pravde a spravodlivosti... Bez miery a hanby – s okom kalne upretým iba na ten neuhasiteľný smäd po moci a víťazstve – na hlboký úkor krajiny – a nás všetkých.

Bolo tak smutne úsmevné vidieť pred pár dňami na YouTube ešte o hodne mladšieho predsedu dlhodobo najmocnejšej politickej strany (hej, toho s kedysi tak tmavými kruhmi pod očami, vďaka ktorým vyzeral tak neduživo... dnes s leprovou stranou, ktorej pomaly odpadajú údy) sľubovať v predvolebnom spote z roku 2002, že Smer nezatvoril „oči pred tým, ako nám zlodeji ničia lesy a polia“, a že ak sa Smer dostane do vlády, „zlodej so sekerou nebude silnejší, ako je zákon“. Nuž, dodržal slovo. Vyholili nám lesy presne podľa litery zákona (ak nie aj poza neho), ktorý dokrútili ako hodinovú pružinu.

Ale vravím si, že kedysi predsa boli ľudia poctiví a slušní, nie? Museli byť! Tak dobre, aspoň valná väčšina ľudí musela žiť a cítiť čistejšie, úprimnejšie, národnejšie, skrátka širšie než to malé protivné JA. Či je to len ilúzia, v ktorú chceme veriť, ako v akúsi nepoškvrnenú zem, ktorej bájny pôvod v sebe chceme aspoň tušiť?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Silvia Hudáčková

Z prekvapivého víťazstva Zuzany Čaputovej sa nepoučili

Netreba sa hanbiť, ak na prvý raz nie je paritné zastúpenie mužov i žien.

Čo ja s tým mám? Reaguje Fico na Počiatkovo video s Trnkom

Šéf Smeru dáva od svojho exministra ruky preč.


Už ste čítali?