Papierový premiér

Autor: Gabriel Kuba | 11.12.2019 o 14:17 | Karma článku: 3,24 | Prečítané:  1265x

V rade druhé zamyslenie sa nad konaním a výrokmi predsedu vlády Petra Pellegriniho, tentoraz aj s ohľadom na jeho vystúpenie v ostatnej televíznej relácii Na telo z 8.12.2019.

Medzi nami, nikdy som nebol priaznivcom Kisku. Pri všetkej úcte k nemu ako k človeku, aj k všetkým, ktorých sa to týka, musím priznať, že som úprimne nechápal a naďalej nechápem ľudí, ktorí vyjadrujú obdiv k jeho „formátu“ , keďže mne bol na ňom práveže pričasto najzrejmejší práve afekt, vďaka ktorému mi vždy pripadal skôr ako „fake“, či inými slovami, ako mizerný herec. Napríklad jeho nedávne absurdné dôvodenie, prečo napokon nad plánovaným Blokom zmeny zatiahol za špagát, som mu nezožral, a môj názor nezmenilo ani jeho usmiate „nie, verte mi, že absolútne nie“ v ostatnej debate Na telo (8.12.2019), kde počas krútenia hlavou na otázku moderátora, či tento jeho ťah skutočne nebol iba prostým preferovaním vlastných percent, privrel očičká hádam na celú večnosť.

Tak či onak – v onej televíznej debate s Pellegrinim bol aj pre mňa jasný favorit. Pellegrini už totiž začína byť únavný tým, ako si vzal k srdcu radu českého sexuológa doktora Plzáka neverným mužom a pretavil ju na svoju politickú metódu: Zatloukat, zatloukat, zatloukat!

Ako veľmi je vlastne pravdepodobné, že za osemnásť rokov svojho pôsobenia v strane nezachytil ani závan nekalostí, ktoré sa pod pokrievkou niektorých súdruhov kuchtili? Buď je teda naprostý hlupák, alebo naprostý klamár. Nič medzi tým.

Napriek nedávnym škandálom sa Pellegrini ostro ohradzuje voči tomu, aby sa niekto kriticky „vyjadroval na políciu“. Na volania po spravodlivosti odpovedá apelom „nežime z minulosti“. Najradšej by bol, aby sme všetci skončili s ohliadaním sa späť na to, čo bolo, a vrhli sa spoločne do práce na budúcnosti. Aj so spravodlivosti stále unikajúcim Kaliňákom po boku, ako on na poslednom smeráckom sneme. Nepripomína vám to báchorky spojené s Mečiarovými amnestiami ako prostriedkom upokojenia vášní a scelenia rozdelenej spoločnosti?? Aké dbajúce vie byť to srdce pseudootcov národa. Kiska tu teda celkom oprávnene zakontroval, že sa dozadu pozerať musíme, „pretože ten, kto riadil vašu stranu, naďalej ju riadi a naďalej bude riadiť náš štát“.

Samozrejme, že na tvrdenia tohto typu Pellegrini odpovedá simulovanou hrdosťou a veľmi pravdepodobnou lžou, že on sa veru nechodí k nikomu pýtať, čo má robiť. Inými slovami, že on je ten pravý muž činu na správnom mieste a len nech mu ľudia dajú mandát, a smejko nám GARANTUJE, že všetko bude fungovať, ako má.

Za celé svoje premiérske obdobie a aj počas ostatných turbulentnejších okamihov v súvislosti so stratifikáciou nemocníc či Ficovej obhajoby Mazureka nebolo vidno z jeho autonómie nič viac než slová, ktorých nedbali ani jeho vlastní, ktorí šli aj tak vždy presne opačným smerom. Konkrétne na margo stratifikácie nemocníc, spláchnutej Ficovým populizmom, odmietajúcim prijímať pred voľbami akékoľvek politicky riskantné opatrenia, sa dokázal zasa iba alibisticky vyhovárať: „Žiaľ, tri mesiace pred voľbami už tá situácia v parlamente je nepredvídateľná.“ No hanba.

A on má tú drzosť chcieť po nás, aby sme ho (ich) volili a POTOM nám  GARANTUJE (!), že sa všetko zmení??? Že „šéf“ mu konečne predá opraty, alebo že smejko konečne nazbiera odvahu sa mu postaviť a aj kus šťastia v tom, aby ho začal aj niekto nasledovať? Človek nevychádza z údivu nad toľkou bezočivosťou takto sľubovať niečo, na čo nemá žiaden vplyv, a ktovie či vôbec schopnosti, keďže doteraz, či ako minister školstva alebo čokoľvek, čím sa tie roky bol, sa významnými iniciatívami nijak nezablysol. Pravda, ak nerátame posledné zvolanie bezpečnostnej rady (jáj, moment, Raši chýbal, tak to sa ako bezpečnostná rada teda neráta...) kvôli veeeľkému Naďovmu prieseru, ktorý spľasol ako bublina, zatiaľ čo vojenskí spravodajcovia, premiér, aj celá NAKA zo seba urobili totálnych idiotov a veľa kriku pre nič.

Verte-neverte, ja som skutočne začal až uvažovať nad tým, že takáto blamáž (na ktorú sa mimochodom zase tak rýchlo a ochotne zabudlo, že je to až škoda) predsa nemohla byť naozaj. Že za tým predsa musí byť nejaký skrytý fígeľ, nejaký šedý intelekt, sledujúci na pozadí naivnej hry svoj chladný cieľ... Trebárs... Hm... Máte niečo? Ja nie. Teda ak tým cieľom nebolo pridať Naďovi a jeho OĽaNO na preferenciách a spraviť zo všetkých ostatných bandu hlupákov, tak ja fakt neviem.

Pokiaľ však ide o prítomnosť, pravdou je, že do hry aktuálne vstupuje Ficove obvinenie z podnecovania extrémizmu a vlastne aj zaoberanie sa polície celým politbyrom, ktoré sa za názory hnevlivého otca strany tak ochotne postavilo. Veď nás nemôžu zavrieť všetkých, nie? – Nie? No, bude to veru ešte zaujímavé... Akoby sme boli deti v škole, kde sa pred obľúbenou učiteľkou postaví celá trieda za potrestaného spolužiaka, očakávajúc odvolanie, či aspoň zmiernenie trestu pod váhou všetkej tej nevinnosti. Čo je to za maškaráda? Nehovoriac o ich besnej čivave, o ktorej mene sa nehovorí, ktorá konečne aspoň trocha dostala po nose.

Každopádne, pri pohľade na smerácku kandidátku niet ilúzií o tom, že – keďže na nej odhora absolútne prevažujú Ficovi ľudia – žiadny Pellegriniho „puč“ v dohľadnej dobe neuvidíme. Jeho garancie majú práve taký základ, ako Naďove obvinenia. Žiaden. A v súvislosti s garnitúrou je takisto zjavné, že s výnimkou tých niekoľkých zostrelených ide stále o tých istých ľudí – a teda o žiadnej ZMENE, a už vôbec nie ZODPOVEDNEJ, nemôže byť ani reči. Nebyť nového loga a billboardov, na ktorých sa chce celá tá špinavá parta schovať za úsmev jedného panáka bez moci – ide o to isté, o čo vždy. O Fica a ním krytých kumpánov.

Apropo, už ste niekedy videli predvolebný spot nejakej politickej strany, ktorej názov by v ňom ani raz nezaznel???

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?