Óda na Fica

Autor: Gabriel Kuba | 13.1.2020 o 1:43 | (upravené 20.1.2020 o 0:04) Karma článku: 6,72 | Prečítané:  2613x

Ako tuto v galaxii snaživého Robertka Temná strana na svoju stranu získaua... až, ejjj!, i vyrástol z neho Imperátor, akého vesmír ňeviďeu!...

------------------------------------------------------------

Bez krku, bo bez chrbtice

Akože – božechráň, aby som si tu uťahoval z ľudí s telesným postihnutím. To ani náhodou. Len musím priznať, že ako som videl predsedu akciovej spoločnosti SMER-SD v tom jeho fakt úbohom škôlkarskom videu – tu vám PRISAHÁM, že ako sa video odvíjalo, trvalo mi to hádam až do polovice, než som pochopil, že na tom ťarbavom tele bez krku tam tá Ficova tvár nie je iba nalepená... Som jediný?? Prisámvačku som mal dojem, že si niekto strieľa z Fica samého, keď skonštruoval také čosi, keďže jeho tvár mi prišla k telu akási väčšia – akoby sa aj hýbala tak nemotorne, ako to býva, keď do videa nalepia na tvár človeka, z ktorého už vidieť len telo, vystrihnutý záber tváre niekoho celkom iného, ktorý sa zrkadlovo obmieňa. – A ten hlas... no pri tom som si bol hádam najistejší, že to nie je originál... Akoby z kohosi ten chabý bas sotva vychádzal, a vôbec nie vydarene.

(Naozaj Vás prosím, dajte mi vedieť, ak ste – aspoň čiastočne – mali ten pocit aj Vy, dobre? Nech sa cítim lepšie v domnení, že som viac-menej stále v poriadku. :P )

Na zmienené video som medzitým, asi ako mnohí iní, samozrejme zabudol. – A dnes vidím Fica zase – hlas už o niečo lepší – ale zase hovorí o škôlke... a ja som zase tam, kde som bol pred mesiacmi: Hádam až užalostený z toho, že našu krajinu má v rukách – a pooooriadne ju aj dojí (!!!) – toto hebedo.

Pravé mená

Nehnevajte sa na mňa za tieto neúctivé pomenovania... Nie som človek, ktorý by bol tak prchký a choval sa k ľuďom bez úcty – no pri týchto ľuďoch... o ktorých si možno mnohí mnohé povedia, ale neraz to ani tak nemyslia, keďže mnohým z nás sa neraz stane, že len púšťame paru bez toho, aby sme si vôbec zisťovali, či cieľ našej kritiky a hnevu je ozaj vinný – ja si po všetkom tom, čo som videl, počul, čítal a potvrdzoval si znova a znova – ja si istý som.

A preto, keď „ŠÉF“ zase raz skúsil akože ne-ná-pad-ne brnkúť na strunu a znova zachrnel, že „táto materská škôlka nemôže predsa tejto krajine vládnuť“ – najradšej by som po ňom niečo hodil. Topánku, paradajku, smradľavé vajce... úplne jedno. Lebo nech by tí pravičiari boli aj neviem akí exoti – sú naša jediná šanca...

Nie, nesnažím sa byť dramatický. Je mi absolútne jasné, že súčasný stav je otrasný a ďalej neznesiteľný... A on to vie tiež. – Teda vie, že väčšina z nás mu to už nežerie... a vie, že mnohí z nás už nielen tušia či si myslia, ale VEDIA (!), že to všetko je v skutočnosti iba jedno veľké divadlo, za scénou ktorého – v jeho tienipod jeho dohľadom – TUNELUJÚ NAŠU ZEM!!!

Veru, keď pri vynútenom odovzdávaní svojho premiérskeho postu prezidentovi Kiskovi, maximááálne sa škeriaci na celú zem, prehlásil, že on nikam neodchádza – hej, myslel to vážne – a slovo aj dodržal.

Dobro ako základ človeka

Človek si povie – tak to snáď nie... Nikto nemôže byť tak čiernočierny... tak skrz-naskrz zlý, pravda?... Aspoň tu či tam musí byť predsa v jeho úsilí aj lúč svetla... sociálneho cítenia či nádeje v nejaký vyšší cieľ, ktorý možno aj skrze tú trochu špiny pre náš národ sleduje, nie?... – Úprimne – aj ja by som tomu rád veril. Čestné slovo. No pri pohľade na to, čo sa v našej krajine deje práve pod taktovkou tohto človeka – úprimne strácam nádej a zmierujem sa s tým, že podľa všetkého – tento človek podpísal zmluvu s diablom... Obrazne, samozrejme. A to všetko preto, lebo už tak dlho mal SEN, ktorý strašne, ale strašne túžil naplniť: Stať sa mocným a váženým... stať sa PREMIÉROM.

No videl, že svetlou cestou to v tejto skorumpovanej krajine proste nepôjde. Svojsky prehliadol slovenskú politickú realitu a rozhodol sa, že ak naozaj nemá šancu uspieť ako najlepší z najlepších (o čo sa aj celý život celým srdcom usiloval, možno niekedy až prehnane, čiže nie, nebol zlý od začiatku... [viac o tom napr. v knihe Mareka Vagoviča]) – uspeje ako ten najhorší z najhorších... Nech to stojí, čo to chce.

Heuréka!

A časom mu skrsol v hlave plán... Vykašľať sa na brontosaurskú SDĽ a založiť si vlastný projekt. Fmer. Prepáčte – SMER. (Ale stavím sa, že aj tá druhá jeho iniciálka mu tam kdesi prebehla hlavou.) A tento projekt (ako to toľkokrát všade opakujem – odpusťte, len sa snažím zo všetkých síl šíriť tú nešťastnú novinu) pojať ako akciovú spoločnosť pre solventných HRÁČOV. A pri všetkom tom zostať natrvalo tým, ktorý bude ako šedá eminencia stáť vždy v úzadí a vo všetkom nebadane ťahať za nitky a – držať bank!!! (A povedzte mi, že nevidíte podobu...)

Leží Vám ladom pár miliónov a neviete čo s časom?? – Dnes máme k ponuke charizmatického bruneta s briadkou... možno sa ho radi pokúsite dostať na ministerstvo vnútra a uvidíte, aká hra sa vám otvorí odtiaľ!... A čo tak tento sladký vetrovkár... ten vás isto tiež dokáže riadne prekvapiť!.. hahá!..  A tuto, pozrite, náš dlhoročný súputník a ostrieľaný lišiak Vážny... dokáže zo seba robiť tak úúúúžasného blba!... Dámy a páni!... uzavrieť stávky!... Šampus sa otvára!!!... HA-HA-HA!!!...

Hej... Tuším to budem odo dnes volať aj takto.

"KASÍNO SMER"

----------------------------------

(Ešte raz link na knihu Mareka Vagoviča "Vlastnou hlavou")

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Nomen omen

Tak dlho sme si mysleli, že to musí byť len zhoda mien, až sa včera ukázalo, že podobnosti idú hlbšie.


Už ste čítali?